utorok 11. augusta 2009

Polovica sveta na jednom pobreží... alebo slovenská a ruská vlajka sú rovnaké, však?














Oficiálnym vyvrcholením celého kempu, nie len druhého, bola akcia s názvom Global Village. Ide o klasickú AIESEC akciu, ktorá sa koná na konferenciách, seminároch a všade, kde má zmysel. Ten má zväčša tam, kde sa zídu rôznorodé skupiny ľudí. Na národných slovenských konferenciách sú to jednotlivé LC (pobočky) Slovenska, na medzinárodných konferenciách sú to rôzne národy. Prezentujú svoju kultúru, jedlo, pitie, oblečenie, jednoducho svoju krajinu.


Pre mňa znamenala táto Global Village mnoho, keďže to bolo oficiálnym ukončením niečoho, na čom som pracoval skoro dva mesiace. Mali prísť študenti, ich rodiny, zastupitelia Kocaeli, médiá. Miesto bolo pobrežie priamo v meste. Nešlo o pláž, keďže v Izmite je veľa prístavov a voda nie je čistá, kvôli priemyslu, vrtom a rafinériám.

Zo začiatku sme boli sklamaní, pretože nebolo pripravené všetko, na čom sme sa dohodli. Taniere, nože, lepiaca páska... No vyriešili sme všetko a pekný večer sa mohol začať.














Každý prezentoval svoju krajinu, každý bol pyšný na sv
oj stôl s jedlom, promo materiálmi, vlajkou... Ruské koláče, či žuvačka, ako náhrada mäsa z Hong Kong boli zážitok :-) Oblečenie mali ruské devy zariadené na jednotku, no slovenskí šuhaji sa zahanbiť nenechali a ukázali kus Slovenska v nejakom tom kroji. Vlajky Ruska a Slovenska si mýlil každý druhý človek, no čo narobíme :-( Naša Figaro čokoláda, Deva tyčinka, či chrumky zaujali a na tanier sme museli prikladať pomaly, aby sme o hodinu mali čo na stole! Bohužiaľ kvôli organizačným dôvodom nebolo možné pripraviť nejaké to jedlo, ako halušky, osúchy, langoše :-(

Veľmi sa mi páčilo, že ako študenti a okoloidúci sa pripojili k tancom, spevom a celá atmosféra bola veľmi priateľská. Ľudia sa pýtali, my sme odpovedali. Bolo to pekným oficiálnym zakončením našej práce... niečoho, na čom sme dlho pracovali. Pre niektorých to bola posledná šanca stretnúť sa so stážistami a kamarátmi, pretože mali naplánované dovolenky, tábory. Pre mňa to znamenalo posledný krát sa porozprávať s kamarátmi, či už z radov študentov alebo ľudí, ktorých som spoznal. Pomaly ale isto som začínal cítiť, že niečo sa končí... niečo pekné sa končí...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára