Leto 2009 som sa rozhodol stráviť v Turecku na AIESEC rozvojovej stáži. Mesto Izmit (provincia Kocaeli) sa stalo mojim novým domovom na skoro dva mesiace. Pre mňa a ďalších 15 stážistov z celého sveta. Kanada, Singapour, Indonézia, Hong Kong, Poľsko, Rusko, Anglicko, Ukrajina. Naša práca spočívala vo vzdelávaní stredoškolských študentov v letnom kempe. Komunikácia so študentmi bola v angličtine, vzdelanie bolo zamerané na tréningy týkajúcich sa vedomostí a schopností, ktoré študenti len tak ľahko v bežnej škole nedostanú. Išlo o time management, communication, global issues, entrepreneurship, creativity a iné.
Pre mňa osobne to znamenalo posun vpred, vyskúšanie niečoho nového. Noví ľudia, nová krajina, angličtina, nové skúsenosti.
Práca na prvý pohľad jasná a ľahká. Ide však o cudziu krajinu a teda aj cudzie prostredie. Musel som každodenne riešiť veľa povinností. Milé aj menej milé, zaujímavé aj nezaujímavé. Vžitie sa s týmto prostredím bolo na prvom mieste. Nemôžem tu predsa existovať, ak som neustále svojimi návykmi, zvykmi a myslením kdesi na Slovensku. Som v Turecku a teda musím to akceptovať. Práve to sa mi nesmierne páčilo. Užívať si každý moment a deň s ľuďmi!
Ľudia v Turecku sú dobrosrdeční, úprimní. Cenia si medziľudské vzťahy a dajú to patrične aj najavo. Či už je to úsmev na tvári, šnúrka na mobil od slečny v predajni, zmrzlina od predavača na ulici alebo darček od študentov. O pomoc som mohol požiadať každého a nikdy som nebol odmietnutý. Pre ľudí tu nie je problém tancovať na ulici, keď majú chuť, o čom ma presvedčili vlastní kamaráti. Smejú sa a tancujú.
Počas stáže som si zlepšil angličtinu, robil prácu, ktorá ma baví a napĺňa. Každý deň bola príležitosť niečo zlepšiť, zapracovať na niečom, byť lepší. V takejto situácii by mal ísť človek do všetkého naplno. Byť pripravený a otvorený novým skúsenostiam, riešeniam, či už samostatným alebo v tíme.
Pre mňa táto stáž znamenala objavenie samého seba. Slabých a silných miest mojej osobnosti, mojej práce...
Pre mňa osobne to znamenalo posun vpred, vyskúšanie niečoho nového. Noví ľudia, nová krajina, angličtina, nové skúsenosti.
Práca na prvý pohľad jasná a ľahká. Ide však o cudziu krajinu a teda aj cudzie prostredie. Musel som každodenne riešiť veľa povinností. Milé aj menej milé, zaujímavé aj nezaujímavé. Vžitie sa s týmto prostredím bolo na prvom mieste. Nemôžem tu predsa existovať, ak som neustále svojimi návykmi, zvykmi a myslením kdesi na Slovensku. Som v Turecku a teda musím to akceptovať. Práve to sa mi nesmierne páčilo. Užívať si každý moment a deň s ľuďmi!
Ľudia v Turecku sú dobrosrdeční, úprimní. Cenia si medziľudské vzťahy a dajú to patrične aj najavo. Či už je to úsmev na tvári, šnúrka na mobil od slečny v predajni, zmrzlina od predavača na ulici alebo darček od študentov. O pomoc som mohol požiadať každého a nikdy som nebol odmietnutý. Pre ľudí tu nie je problém tancovať na ulici, keď majú chuť, o čom ma presvedčili vlastní kamaráti. Smejú sa a tancujú.
Počas stáže som si zlepšil angličtinu, robil prácu, ktorá ma baví a napĺňa. Každý deň bola príležitosť niečo zlepšiť, zapracovať na niečom, byť lepší. V takejto situácii by mal ísť človek do všetkého naplno. Byť pripravený a otvorený novým skúsenostiam, riešeniam, či už samostatným alebo v tíme.
Pre mňa táto stáž znamenala objavenie samého seba. Slabých a silných miest mojej osobnosti, mojej práce...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára