Čo to vlastne pre človeka znamená vycestovať do cudzej krajiny? Ide o cudzí jazyk? O neznámu kultúru? O skúsenosti?
Nie, nie... ide o omnoho viac! Niektorí si myslia, že vycestovanie do cudzej krajiny je jednoduché. Vycestovanie áno, stačí na to pas, prípadne návšteva ambasády. Čo však nasleduje po príchode do cudzej krajiny je niečo, čo si človek skutočne zapamätá. Ide o spoznávanie kultúry.
Kultúrou nemyslím iba históriu, pekné hrady a zámky. Je to spôsob, akým ľudia žijú. Vtedy si človek uvedomí, že je cudzinec, že nevie nič o tejto krajine, že vytŕča z radu, že je zraniteľný! Jedinou cestou, ako si v tomto svete vytvoriť svoju „komfortnú zónu prežitia“ je ísť s týmto svetom ruka v ruke. Mať oči otvorené, akceptovať všetko naokolo. Znamená to vystúpiť z akejsi škatule zvanej „Slovensko“ a pozrieť sa na svet z neutrálnej pôdy. Pokým sme totiž v tejto škatuli, nikdy nebudeme môcť naplno prijať a akceptovať iný svet, iný spôsob života! Neustále budeme mať pred očami naše Slovensko, smiať a čudovať sa budeme na každom kroku, aký je tento svet iný. On však iný nie je, len ho nepoznáme...
S postupným spoznávaním novej krajiny sa človek naučí byť jeho súčasťou, pochopí ho. Počas tohto času sa však naučí hlavne niečo o sebe. Áno, som tu pre to, aby som spoznal krajinu, no na to najskôr potrebujem spoznať seba! Zistím totiž, že limity, ktoré si myslím, že ma obmedzujú, v skutočnosti neexistujú! Sú vymyslené, možno nafúknuté! Dosiahnuť môže každý čo len chce. Byť v inej krajine je jedinečný spôsob, ako prísť na to, ako pomyselné limity navždy odstrániť a dosiahnuť to, čo chceme. Žijeme v cudzom prostredí a tak máme jedinečnú príležitosť vidieť to, čo bolo doteraz pre nás neviditeľné, nepodstatné, jednoznačné...
Nie, nie... ide o omnoho viac! Niektorí si myslia, že vycestovanie do cudzej krajiny je jednoduché. Vycestovanie áno, stačí na to pas, prípadne návšteva ambasády. Čo však nasleduje po príchode do cudzej krajiny je niečo, čo si človek skutočne zapamätá. Ide o spoznávanie kultúry.
Kultúrou nemyslím iba históriu, pekné hrady a zámky. Je to spôsob, akým ľudia žijú. Vtedy si človek uvedomí, že je cudzinec, že nevie nič o tejto krajine, že vytŕča z radu, že je zraniteľný! Jedinou cestou, ako si v tomto svete vytvoriť svoju „komfortnú zónu prežitia“ je ísť s týmto svetom ruka v ruke. Mať oči otvorené, akceptovať všetko naokolo. Znamená to vystúpiť z akejsi škatule zvanej „Slovensko“ a pozrieť sa na svet z neutrálnej pôdy. Pokým sme totiž v tejto škatuli, nikdy nebudeme môcť naplno prijať a akceptovať iný svet, iný spôsob života! Neustále budeme mať pred očami naše Slovensko, smiať a čudovať sa budeme na každom kroku, aký je tento svet iný. On však iný nie je, len ho nepoznáme...
S postupným spoznávaním novej krajiny sa človek naučí byť jeho súčasťou, pochopí ho. Počas tohto času sa však naučí hlavne niečo o sebe. Áno, som tu pre to, aby som spoznal krajinu, no na to najskôr potrebujem spoznať seba! Zistím totiž, že limity, ktoré si myslím, že ma obmedzujú, v skutočnosti neexistujú! Sú vymyslené, možno nafúknuté! Dosiahnuť môže každý čo len chce. Byť v inej krajine je jedinečný spôsob, ako prísť na to, ako pomyselné limity navždy odstrániť a dosiahnuť to, čo chceme. Žijeme v cudzom prostredí a tak máme jedinečnú príležitosť vidieť to, čo bolo doteraz pre nás neviditeľné, nepodstatné, jednoznačné...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára