pondelok 17. augusta 2009

Na riti som nesedel!














Spomínam si na moment, keď som písal článok na môj blog o tom, ako som sa rozhodoval ísť na stáž, ako som ju hľadal, ako som ju našiel... o tom, ako dôležité je nesedieť doma na riti!
Teraz si v elektronickom kalendári v notebooku mením status úlohy s názvom "DT stáž v Turecku" na status "Vybavené". Áno, mal som v kalendári úlohu, aby som nezabudol, že som v Turecku :-) Je predo mnou posledný deň pred odletom na Slovensko! Idem ho stráviť s ľuďmi, ktorých mám rád, idem sa rozlúčiť...

Odchádzam plný zážitkov! Odchádzam bohatší o skúsenosti! Odchádzam bohatší o skutočné kamarátstva! Viem, že ja som na riti nesedel a využil som svoje posledné študentské leto na niečo, čo... nie, nie nejde o zmenu! Ide o rozvinutie. V angličtine sa tomu pekne povie, že nejde o "change", ale o "development". Je to objavenie, rozvinutie niečoho, čo som doteraz nevidel. Či už ide o mňa alebo o moje okolie.

Odchádzam s tým, že som sa zaľúbil... Zaľúbil som sa do Turecka! Chcem sa sem čoskoro vrátiť, mám tu kamarátov, nie iba ľudí, čo ma poznajú. V Turecku sa cítim ako doma, mám pocit bezpečia.














Sedím na letisku, čakám na môj let a pri tom uvažujem, ako to vyzeralo, keď som pred skoro dvoma mesiacmi sedel na tamtej lavičke a čakal na autobus do Kocaeli. Na autobus, ktorý ma zavezie na miesto, ktoré bude mojim domovom na šesť týždňov. Teraz sa vraciam do skutočného domova a mám pocit, akoby som tu nechával kus zo seba... Chcem povedať veľa ľuďom "Ďakujem!", "Áno, prídem!", "Áno, môžeme ísť spolu :-)", "Áno, bolo to skvelé"...

Nebolo to pre mňa iba leto v Turecku, bola to pre mňa životná lekcia!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára