Keďže na písanie blogu som dlho nemal čas a napríklad teraz píšem tieto riadky počas obeda, rozhodol som sa nepísať presne o konkrétnych dňoch, ale spätne písať o zážitkoch. Veď tie sú podstatné...
Na tureckej ulici sa cítim, ako v kine, lebo sa neustále niečo deje. Plné úzke ulice so stánkami, deti predávajúce žuvačky alebo papierové vreckovky, hlučné autobusy, neohľaduplní vodiči. U nás by sme ich nazvali ako neohľaduplní, no tu je úplne normálne, že chodec si musí počkať na prejdenie cez cestu. Jednoducho pre vodičov chodec nič neznamená. Je to neskutočný nezvyk oproti situácii na Slovensku :-)
Zavítali sme na turecký "bazár", tzn. trhy. čakal som všetko, ale nie toto... Panovala super náladička, každý tam hulákal, mladí, starí, všetci mali super tovar od sliepok, elektroniky, hodinky, pepsi-colu, ... Mali by sme sa od nich učiť, lebo predávať sa dá čokoľvek a niektorí Turci sú na tom finančne zle, takže ich fantázii sa mädze nekladú. Použité oblečenie, čistenie topánok, predávanie žuvačiek priamo z ruky.
Tak skús predať aj svoje použité ponožky, prípadne slipy, budeš mať ľahšiu batožinu pri ceste späť. tata
OdpovedaťOdstrániťA to si ako myslel, ze "zabiju"? Inac, blog ti automaticky tam dava datumy, takze ich pisat nemusis ;-)
OdpovedaťOdstrániť