Po tom, čo ma Batu privítal v ich krajine nasledovala zmena pár eúr na Tureckú lýru. Bus nám išiel až o približne dve hodiny, tak sme si sadli a mrkli na jeho notase nejaké tie zaujímavé fotky a videá z predchádzajúcich dní projektu. Okolo piatej sme sa išli postaviť pred letisko a čakať na bus. Všimol som si pracovníkov letiska (vyzerali skoro ako policajti), ktorí mali v ústach píšťalky a pískali ako blbí aj keď sa na nikoho nepozerali a nikomu ten pisk neadresovali. Neskôr som pochopil... Medzi sebou sa tým dorozumievali a dávali si najavo, kto púšťa ktorý smer áut. No v každom prípade to bolo pre mňa dosť kruté "kino". Ďalšia vec, ktorá ma šokovala boli rozpisy autobusov. Žiadny rozpis neexistuje, jednoducho sa človek postaví na zastávku a ono už niečo pôjde. Vraj každú hodinu ide bus do Kocaeli...hm, ale akosi vynechali piatu hodinu...a aj šiestu! Batu sa teda spýtal vodiča jedného autobusu, ktorý tam stál, čo sa deje. No dialo sa to, že práve pár dní dozadu sa menili časy odchodov a najbližší bus nám pôjde o ôsmej. Neva, v poho, počkáme...Vrátili sme sa na letisko, sranda bola, že aj pri takomto obyčajnom vstupe sme museli prejsť detektorom kovov a kontrolou batožiny. Sediac na lavičke som práve vtedy začal písať prvé riadky mojich zážitkov v Turecku...Blogged with the Flock Browser
LOL, tak to je krute... tomu sa vravi organizovanost :D
OdpovedaťOdstrániťna druhej strane... nie su to europania, takze to az tak neprekvapuje, apropo: "Iny kraj, iny mrav"
"Kde je grafikon?"
"Grafikon net..."
Aj v najväčšom zdánlivom neporiadku je kus organizovanosti. Stačí pozrieť na pracovné stoly niektorých "poriadkumilovných", ale veľmi rýchlo nájdu to, čo práve potrebujú. Takže vitaj v Turecku. tata
OdpovedaťOdstrániť"Ono uz nieco pojde" :-D tak to teda hej... asi ako v Taliansku
OdpovedaťOdstrániť