štvrtok 9. júla 2009

Bál som sa...išiel ma zabiť!

"Do riti!" Povedal som si pri ďaľších cestách autobusom v Kocaeli. Myslel som, že tá prvá bola výnimočná a autobus meškal, tak valil, ako blázon. Nie, nie...Každá jazda autobusom je rally. Netrápi ich rozbitá cesta, zúžená vozovka... Valia a pri tom trúbia. Sú to pre nich signály typu "Hej Fero, idem ja, Ty stoj!", "Pozor, máš ma za riťou" alebo "Som tu, chce niekto nastúpiť?" Skutočne sa na zastávkach nezastavuje, iba ak niekto na nej zamáva na bus, vtedy vodič zastaví. Je to vlastne parádne efektívne. Na druhej strane človek na zastávke o autobuse vie, lebo ten vždy pred ňou vodič zatrúbi (posledný zo spomínaných signálov :-) ).

Neustále mám pocit, že sa niekam ponáhľajú, že chcú niečo stihnúť. Je vidno, že každý nervózne čaká na zelenú na semafore. Keď vidím tie kopce v meste a náš autobus rútiaci sa dole, kde popri ceste sú zaparkované autá, behajú deti a sem tam sa vyskytne nejaká ta diera, mám pocit, že ten lístok do tureckého pekla je iba jednosmerný...

3 komentáre:

  1. vidim, ze autobus je popazi :-) radio kedysi bolo, i repraky... :D
    ale uplne naj je ten vodicov GRIN - you've just bought a ticket to hell, fella! uz len Highway to Hell vypeckovat na imaginarnom radiu ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Už mi teda uveríš, že voz ťahaný koňmi, niekedy aj kravami, je bezpečnejší? Ani vodičák nepotrebuješ. tata

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tak to nie je do smiechu toto - no radsej si pozicat auto s niekym a tak chodievat, ale to zase vyjde draho - no drz sa tam, ked mas teraz ten tyzden dovolenky a cestovania.

    OdpovedaťOdstrániť